Nie je to len spor o hlucháňa
Kompetenčné konflikty prírode nepomáhajú. Plán obnovy naznačuje, kto by mal ustúpiť.
Príroda je naším najdôležitejším spojencom v boji proti klimatickej zmene. Zabezpečiť efektívnu ochranu prírody na územiach národných parkov je dôležité z niekoľkých dôvodov: pre strácajúcu sa biodiverzitu, nadmernú ťažbu lesov alebo množstvo skleníkových plynov v ovzduší.
Je to aj spôsob, ako splnomocniť tichého spoločníka, ktorý je síce stále prítomný v našom okolí, ale sám sa brániť nevie. Svoje miesto v spoločnosti potrebuje pre dôstojné vystupovanie medzi ostatnými zúčastnenými stranami a rovnocennosť pri rozhodovacích procesoch.
Dnes, žiaľ, môžeme sledovať aj opačný scenár. Neefektívny model správy národných parkov dovoľuje ľuďom presadzovať svoje sebecké záujmy, ktoré sú často v príkrom rozpore s prírodou.
Národné parky majú pre našu krajinu zvlášť významnú funkciu. Nielenže spadajú do systému chránených území, ale sa aj prekrývajú s územím európskeho významu. Tie v porovnaní s inými európskymi krajinami pokrývajú nadpriemerne veľký podiel územia našej krajiny.
Pre zaujímavosť – pomer území národných parkov z celkovej rozlohy krajiny je na Slovensku päťkrát väčší než napríklad v susednom Česku.
Lesníci proti ochranárom, spor pokračuje
Napriek viac ako storočnej histórii a viacerým európskym prvenstvám nespĺňa súčasný systém chránených území kritériá medzinárodných štandardov. Napríklad ich nie je možné kategorizovať podľa kritérií Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov.
Ďalším príkladom je fakt, že ani jeden slovenský národný park ako celok nespĺňa podmienku prevahy človekom nedotknutých území (tzv. bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany). Hlavným sporom je komplikovaná deľba správy v chránených územiach a dlhotrvajúce kompetenčné boje medzi lesníkmi a ochranármi.
Hlavnou legislatívnou ťarchou je fakt, že sa o územia v národných parkoch starajú dve rôzne štátne organizácie. Z podstaty ich pôsobnosti ide o organizácie protichodného účelu, funkcie a určenia. Ide o Štátnu ochranu prírody a štátnych obhospodarovateľov lesa a poľnohospodárskej pôdy.
Lesnícke organizácie spravujú štátne pozemky aj v najprísnejšie chránených územiach. Akákoľvek hospodárska aktivita je na daných územiach síce zakázaná, vymožiteľnosť ochrany prírody ostáva otáznou. Dôvodom sú obmedzené kompetenčné možnosti Štátnej ochrany prírody.
Redukcia lesného porastu spôsobená nadlimitnou ťažbou znásobuje povodňové kalamity a vysušuje krajinu.
Vyvrcholením dlhodobých odporúčaní Európskej komisie bolo podanie žaloby na Slovensko v júli 2020. Hlavným argumentom je redukcia biodiverzity, konkrétne fakt, že nadmerná ťažba dreva vedie k poklesu počtu hlucháňov na osobitne chránených územiach, a to od roku 2004 takmer o polovicu.
Ľudia o prácu neprídu
Naplniť poslanie modernizovať národné parky, umožniť lesom starnúť a kultivovať prírodné dedičstvo bude možné len vtedy, ak bude legislatívne zjednotená správa v chránených územiach. Dosiahne sa taký stav biotopov, ktorý zaručí ich vlastnú odolnosť pred nepriaznivými účinkami zmeny klímy.
Namiesto množstva profesií, ktoré zaniknú, sa zároveň otvoria iné v rámci rozvoja mäkkého turizmu, ekologického poľnohospodárstva a prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Spolu s rozvojom ochrany prírody umožnia transformáciu regiónov z orientácie z intenzívneho využívania prírodných zdrojov na viac diverzifikovanú lokálnu ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou.
Kľúčovým faktorom je vôľa a ochota zamestnancov lesa prispôsobiť pracovné príležitosti podmienkam transformujúcej sa klímy.
Minimalizácia kompetenčných konfliktov v rámci chránených území je nevyhnutnou prípravou pre moderný systém, v rámci ktorého bude prvotným cieľom ochrana prírody a biodiverzity. Takéto riešenie je integrálnou súčasťou slovenského plánu obnovy, ktorý na zelené opatrenia kladie dôraz.
Inštitucionálny presun kompetencií sa síce môže zdať ako zanedbateľné reformné úsilie vedené s cieľom politicky si posilniť moc. V skutočnosti však ide o rámec pre bezpečnosť a zdravie slovenských lesov, rozmanitosť biodiverzity, vymožiteľnú ochrany prírody a jednotnú správu na území národných parkov.
Riešenie dlhodobého sporu môže mať iba jedného víťaza – prírodu.
Autorkou je Eliška Dzurňáková, projektová manažérka pre zelenú ekonomiku, sekcia plánu obnovy na Úrade vlády
Príspevok bol zverejnený aj v SME: https://bit.ly/NieJeToLenSporOHlucháňa