Realizácia plánu obnovy sa začína tromi reformami v zdravotníctve, vzdelávaní a justícii

04.10.2021

Bratislava 4. októbra 2021 – Realizácia Plánu obnovy a odolnosti SR sa naplno rozbieha, a to reformami v troch kľúčových oblastiach: zdravotníctve, vzdelávaní a justícii.

„Je veľmi dôležité, že práve týmito oblasťami sa začína naše reformné úsilie v rámci plánu obnovy. Reformy, ktoré prichádzajú na stôl už tento rok - optimalizácia  siete nemocníc, nová súdna mapa a zmena organizácie vysokých škôl – sú začiatkom nevyhnutných reforiem, ktoré prídu na rad v najbližších rokoch a dostanú Slovensko do formy,“ povedal predseda vlády Eduard Heger.

 

Volanie po zásadných zmenách dokumentujú aj výsledky nedávneho prieskumu v rámci projektu Ako sa máte, Slovensko[1], podľa ktorých 68 % ľudí na Slovensku súhlasí s tým, že na to, aby sa na Slovensku žilo lepšie, sú potrebné reformy. Podľa výsledkov reprezentatívneho prieskumu[2] realizovaného v auguste 2021, za tri najdôležitejšie oblasti, ktoré zabezpečia lepšiu budúcnosť Slovensku, považujú ľudia zdravotníctvo, vzdelávanie a efetívne fungovanie úradov, inštitúcií a verejnej správy. Až 76 % respondentov považuje za najdôležitejšie zdravotníctvo, nasleduje vzdelávanie (65 %) a dobre fungujúci štát (64 %).

 

Realizácia niektorých opatrení sa už začala aj v ďalších oblastiach, uskutočnila sa napríklad reforma právneho rámca v oblasti energetickej efektívnosti; uvoľnenie technických kapacít pre prenos elektriny v rámci elektrizačnej sústavy SR; schválilo sa tiež pravidlo 1in-2out, ktoré výrazne zníži finančné náklady podnikateľov; pracuje sa aj na sfunkčnení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento rok má Slovensko splniť 14 míľnikov.

„Zmyslom plánu obnovy nie je minúť čo najviac európskych peňazí, ale zmeniť krajinu k lepšiemu vo všetkých smeroch, kvalitu života priblížiť tým najúspešnejším krajinám v EÚ a pripraviť Slovensko na budúcnosť. Je to historická príležitosť, ako nielen zmierniť následky pandémie, ale ako transformovať slovenskú ekonomiku, vytvárať príležitosti a pracovné miesta a vybudovať krajinu, v ktorej chceme žiť,“ priblížila generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na Úrade vlády Lívia Vašáková.

Nutnosť reforiem práve v zdravotníctve, súdnictve či vysokom školstve dokazujú ďalšie dáta, ktoré vyplývajú z prieskumu. Zdravotníctvo považujú ľudia na Slovensku za absolútnu top prioritu a jeho rozvoj považujú za najdôležitejší pre lepšiu budúcnosť Slovenska. Tri štvrtiny respondentov sa aktuálne bojí, či im v nemocnici bude poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť. Väčšina opýtaných nie je spokojná s úrovňou starostlivosti, ktorú im poskytuje nemocnica v mieste ich bydliska alebo blízkom okolí. Vo veci optimalizácie siete nemocníc zatiaľ prevažujú nerozhodnutí. Takmer 44 % opýtaných sa však vyjadrilo, že úplne alebo skôr súhlasí s tým, aby bolo na Slovensku menej, ale kvalitnejších nemocníc.

 

Vysokú nedôveru ľudí ukázal prieskum aj v prípade súdnictva. Súdnictvo na Slovensku je v spoločnosti vnímané ako slabé a nedôveryhodné. Súdom  skôr alebo úplne nedôveruje 69,7 % respondentov a viac ako dve tretiny obyvateľov (72,3 %) si myslí, že ich rozhodnutia sú slabo zdôvodnené.  Fyzická blízkosť súdu sa ukazuje ako menej dôležitý faktor ako samotná rýchlosť a kvalita rozhodovania. Zrozumiteľne odkomunikované rozhodnutie je pre ľudí dôležitejšie ako výhra na súde. Pre 64,9 % respondentov sú pre kvalitné fungovanie súdov najdôležitejší kvalifikovaní sudcovia.

Aj vysoké školstvo má v očiach väčšiny populácie zlú povesť - poskytuje nízku úroveň vzdelania (68,5 %), kvalita nedosahuje európsku úroveň (54,6 %) a nenaučí absolventov zručnosti, ktoré potrebujú pre svoju prácu (60,7 %). Mnohé aspekty kvality hodnotia ešte negatívnejšie absolventi VŠ než je priemer populácie. Pre ľudí je absolútne prijateľnejšia vyššia kvalita na úkor počtu univerzít (52,9 %), a rovnako v úzadí je pre obyvateľov aj blízkosť vysokej školy. Väčšina respondentov by si priala, aby na Slovensku bola aspoň jedna špičková univerzita európskej úrovne.