Otázky a odpovede

Plán obnovy a odolnosti stanovuje ucelený balík reforiem a investícií, ktoré sa budú realizovať do roku 2026 a ktoré budú podporené z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Plán tvoria investície a reformy, ktoré budú riešiť výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach Európskej komisie pre Slovensko. Plán zahŕňa aj opatrenia zamerané na riešenie výziev, ktorým Slovensko čelí v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou.

REPowerEU je nová kapitola plánu obnovy, vďaka ktorej Slovensko získa ďalšie prostriedky na nové zelené opatrenia. Cieľom REPowerEU je aby sa Európa najneskôr do roku 2030 stala nezávislou od ruských fosílnych palív a tiež bojovať s klimatickou krízou. Kapitola zahŕňa šesť nových reforiem, a osem nových investícií v celkovej hodnote 403 miliónov eur. REpowerEU sa venuje štyrom hlavným témam:

• energetika a povoľovacie procesy
• obnova a spravovanie budov
• udržateľná doprava
• rozvoj zelených zručností

1. energetika a povoľovacie procesy (150 miliónov eur)
   • zjednodušíme environmentálne povoľovacie procesy
   • podporíme udržateľnú energetiku
   • vytvoríme 2 pilotné zóny na rozvoj veternej energie na Slovensku
   • zlepšíme využívanie geotermálnej energie a spracovanie bioodpadov
   • investujeme do prenosovej a regionálnych distribučných sústav
      
2. obnova budov (149 miliónov eur)
   • zreformujeme spravovanie budov štátnej správy
   • podporíme vznik databázy o energetickej hospodárnosti budov
   • posilníme podporu obnovy rodinných domov, najmä pre domácnosti trpiace energetickou chudobou
   • zlepšíme energetickú hospodárnosť štátnych budov
   • navýšime alokáciu na obnovu verejných a pamiatkovo chránených budov
      
3. udržateľná doprava (85 miliónov eur)
   • nakúpime ďalších 5 súprav elektrických vlakov pre východné Slovensko
   • zrealizujeme dva nové úseky trolejbusových tratí v Bratislave
   • kúpime 10 nových električiek v Bratislave
      
4. rozvoj zelených zručností (15 miliónov eur)
   • upravíme vzdelávacie programy na stredných odborných školách tak so zameraním na OZE, cirkulárnu ekonomiku, či elektromobilitu
   • vytvoríme vzdelávacie programy pre pedagógov v týchto oblastiach
   • vybavíme školy tak, aby boli pripravené na praktické vyučovanie

Plán obnovy  prešiel v rokoch 2022-2023 aktualizáciou, ktorá zohľadňuje niekoľko faktorov. Do plánu pribudla nová zelená kapitola s názvom REPowerEU, ktorej cieľom je prispieť k zníženiu závislosti na ruských fosílnych palivách a bojovať s klimatickou krízou. Navyše, Európska komisia v roku 2022 prepočítala každej členskej krajine 30% celkovej alokácie plánu obnovy tak, že sa zohľadnil rast HDP za roky 2020 a 2021. Tento kľúč stojí na princípe solidarity, čo znamená, že ak sa ekonomika konkrétnej krajiny zotavovala rýchlejšie ako ostatné krajiny, finančná obálka jej plánu obnovy sa mu znížila. Keďže bol hospodársky rast na Slovensku vyšší, ako sa pôvodne očakávalo, po prepočte sa nám znížila celková suma o 323 miliónov eur. V neposlednom rade narástli kvôli výraznej inflácii ceny energií a stavebných materiálov, čo bol dôvod pre navýšenie jednotkových cien a zároveň zníženie cieľov.

Aktualizácia plánu obnovy sa musela riadiť prísnymi kritériami, bolo potrebné ponechať 20% výdavkov na digitálne opatrenia a 37% na zelené opatrenia a reagovať na špecifické odporúčania Rady. Zároveň žiadne opatrenie plánu obnovy nesmie výrazne narušiť životné prostredie. Taktiež nebolo možné zásadne meniť reformy ani posúvať významnú časť cieľov na koniec plánu obnovy. Okrem časti REPowerEU nebolo možné pridávať nové opatrenia.

Aktualizácia plánu obnovy spolu s novou kapitolou REpowerEU je už v platnosti.

Po dlhotrvajúcich rokovaniach s Európskou komisiou Slovensko 26. apríla 2023 predložilo upravený plán obnovy na vyhodnotenie Európskej komisii. Po formálnom zaslaní nového plánu obnovy mala Európska komisia dva mesiace na jeho vyhodnotenie. Európska komisia pozitívne vyhodnotila upravený plán obnovy Slovenska v hodnote 6,4 miliardy eur 27. júna 2023. Nové znenie plánu obnovy a jednotlivých právne záväzných míľnikov a cieľov vstúpilo do platnosti po schválení na Rade ministrov pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin) 14. júla 2023.

Tento mechanizmus je ústredným pilierom nástroja NextGenerationEU, ktorý Európska komisia navrhla ako núdzový dočasný nástroj obnovy s cieľom pomôcť napraviť bezprostredné hospodárske a sociálne škody, ktoré spôsobila pandémia koronavírusu, podporiť obnovu hospodárstva a vybudovať lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie.

Spolu s dlhodobým rozpočtom EÚ na roky 2021 – 2027 by celková výška finančnej podpory, ktorá bude smerovaná členským štátom cez rozpočet EÚ, mala dosiahnuť 2,018 bilióna eur v bežných cenách.

Vykonávateľ je ústredný orgán štátnej správy určený vládou, ktorý zodpovedá za realizáciu investície alebo realizáciu reformy v súlade s plánom obnovy

• Ministerstvo zdravotníctva SR – viac informácií  
• Ministerstvo životného prostredia SR – viac informácií   
• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR – viac informácií   
• Ministerstvo dopravy SR – viac informácií   
• Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – viac informácií  
• Ministerstvo hospodárstva SR – viac informácií   
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR – viac informácií  
• Ministerstvo financií SR
• Ministerstvo spravodlivosti SR – viac informácií 
• Ministerstvo vnútra SR – viac informácií 
• Ministerstvo kultúry SR
• Úrad pre verejné obstarávanie
• Úrad vlády SR – Výskumná a inovačná autorita - https://vaia.gov.sk/

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je hlavný prvok nástroja NextGenerationEU, z ktorého sa poskytujú úvery a granty vo výške 723,8 miliardy eur na podporu reforiem a investícií realizovaných krajinami EÚ. Plán obnovy a odolnosti je súbor konkrétnych opatrení vo forme reforiem a investícií, ktoré jednotlivé členské krajiny plánujú realizovať do roku 2026. 

Tvorba plánu obnovy sa musela riadiť striktnými podmienkami. Kritériá určuje najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na podporu obnovu a odolnosti 2021/241 z 12. februára 2021. K nemu Európska komisia vydala aj špecifické usmernenia.

Podmienky sú na jednej strane kvantitatívne - 37% alokácie musí byť vyčlenených na zelené témy a 20% na digitálnu transformáciu. Kritériá však majú aj kvalitatívnu podobu – plán musí adresovať tzv. špecifické odporúčania Európskej komisie, ktoré Slovensku posledné roky predkladala. Tieto odporúčania do veľkej miery odrážajú priority plánu obnovy.

Navyše celý plán musí spĺňať princíp tzv. „výrazne nenarušiť“, ktorého cieľom je, aby plán obnovy nenarúšal environmentálne ciele EÚ. Ministerstvo financií SR bolo v procese prípravy plánu obnovy koordinátorom, obsah komponentov pripravovali ministerstvá, ktorých sa dané časti plánu týkajú. Na príprave plánu sa preto mesiace podieľali desiatky odborníkov z rôznych rezortov.

Európska komisia Plán obnovy a odolnosti SR posudzovala na základe prísnych kritérií:

• súlad so špecifickými odporúčaniami pre Slovensko za rok 2020 a za rok 2019 (tzv. Country Specific Recommendations, CSRs),
• príspevok k zvýšeniu potenciálu rastu HDP,
• príspevok k prechodu na zelenú ekonomiku (37% z celkovej alokácie),
• prechod na digitálnu ekonomiku (20% z celkovej alokácie),
• dlhotrvajúci efekt,
• uveriteľné a obhájiteľné nacenenie,
• koherentnosť plánu,
• dôsledný projektový manažment,
• dôveryhodný implementačný systém.

Po posúdení Európskou komisiou musí každý plán obnovy danej členskej krajiny schváliť aj Rada EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti.

• 27. 5. 2020 – Európska komisia navrhla vytvorenie mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
• 21. 7. 2020 – Európski lídri sa dohodli na zriadení mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
• 4. 10. 2020 – Predstavenie dokumentu Moderné a úspešné Slovensko
• 12. 2. 2021 – Prijatie nariadenia, ktorým sa zriadil mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti
• 29. 4. 2021 – Slovenský plán obnovy bol odoslaný na posúdenie Európskej komisii
• 21. 6. 2021 – Európska komisia pozitívne vyhodnotila plán obnovy
• 13. 7. 2021 – Plán obnovy a odolnosti SR bol schválený Radou EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti
• 15.12. 2021 – Podpis Operačnej dohody medzi Európskou komisiou a Slovenskom
• 29.4.2022 – Slovensko predložilo Európskej komisii prvú žiadosť o platbu vo výške 458 mil. eur
• 29. 7.2022 – Slovensko obdržalo prvú platbu
• 25.10.2022 – Slovensko predložilo Európskej komisii druhú žiadosť o platbu vo výške 815 mil. eur
• 22. 3.2023 – Slovensko obdržalo druhú platbu
• 27. 2.2023 – Prijatie nariadenia ku kapitole REPowerEU
• 26. 4.2023 – Slovensko odovzdalo návrh aktualizácie plánu obnovy vrátane novej kapitoly REPowerEU
• 14. 7. 2023 – Aktualizovaný plán obnovy spolu s REPowerEU boli schválené Radou EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti
• 2026 – Ukončenie implementácie opatrení zahrnutých v pláne obnovy

V rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na podporu investícií a reforiem Európska komisia poskytne celkovo 672,5 miliardy eur. Členským štátom sa v rámci mechanizmu poskytnú granty v celkovej výške 312,5 miliardy eur a zvyšných 360 miliárd eur sa poskytne vo forme úverov.

Výšku celkovej alokácie podrobne určuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovu a odolnosti 2021/241 z 12. februára 2021. Toto nariadenie obsahuje presnú metodiku výpočtu maximálneho finančného príspevku, ktorý je k dispozícii pre každý členský štát, a to na základe vzorca.

Celková alokácia je rozdelená na dve časti, 70% maximálneho finančného príspevku sa vypočítalo na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty HDP na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti každého členského štátu. Zvyšných 30% maximálneho finančného príspevku bolo vypočítaných na základe prognóz vývoja ekonomických ukazovateľov. K 30. júnu 2022 sa prepočítala finálna alokácia na základe reálneho vývoja ekonomickej situácie. Konečný maximálny finančný príspevok pre Slovensko po prepočte predstavuje 6,007 miliárd eur v grantoch. Po pripočítaní novej zelenej kapitoly REPowerEU v hodnote 403 miliónov eur má celý plán obnovy hodnotu 6,410 miliardy eur v grantoch.

Priority plánu obnovy zohľadňujú kľúčové problémy ekonomiky a najdôležitejšie spoločenské výzvy. Boli vybraté na základe porovnania výsledkov krajiny oproti priemeru EÚ ako aj na základe spoločných európskych priorít. Vzdelávanie, veda, výskum a inovácie a zdravie patria k oblastiam, v ktorých Slovensko vo výsledkoch najviac zaostáva a Európska komisia v nich opakovanie odporúča zintenzívniť reformné úsilie. Efektívna verejná správa a digitalizácia sú dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie a kvalitu života. Zelená ekonomika podporí environmentálnu udržateľnosť, kvalitu života a prispeje k rozvoju zelených inovácií ako jedného zo zdrojov hospodárskeho rastu.

Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky je preto rozdelený do piatich základných oblastí:

• lepšie vzdelanie pre každého 
• konkurencieschopné a inovatívne Slovensko 
• zelené Slovensko 
• zdravý život pre každého 
• efektívny štát a digitalizácia 

Na základe uznesenia vlády vznikla NIKA - Národná implementačná a koordinačná autorita, ktorá plní široké spektrum úloh. Komunikuje s Európskou komisiou, usmerňuje rezorty a ostatné orgány štátnej správy pri vykonávaní plánu obnovy, vypracúva systém implementácie, a teda metodiku jednotlivých krokov ako plán obnovy realizovať. V jej kompetenciách je okrem iného kontrola, monitorovanie, hodnotenie a taktiež krízové riadenie. Usmerňuje a riadi finančné toky, predkladá žiadosti o platbu, prijíma prostriedky z Európskej komisie a v spolupráci s Ministerstvom financií SR ich presúva do štátneho rozpočtu. 

V rámci tímu NIKA na Úrade vlády funguje spolu 6 odborov, z toho 4 vecne zamerané na najväčšie priority plánu obnovy; odbor, ktorý má na starosti koordináciu s Európskou komisiou a komunikáciu so širokou verejnosťou ako aj tím, ktorý zabezpečuje finančné riadenie a pripravuje metodiku.

Plán obnovy a odolnosti musí zahŕňať minimálne 20% výdavkov súvisiacich s digitalizáciou. Patrí sem napríklad rozvoj digitálnych zručností prostredníctvom reforiem vzdelávania a zvyšovanie dostupnosti a efektívnosti verejných služieb pomocou nových digitálnych nástrojov.  V pláne Slovenska je určených 21% celkových rozpočtových prostriedkov na opatrenia na podporu digitálnej transformácie.

Plán obnovy a odolnosti musí zahŕňať minimálne 37% výdavkov súvisiacich s klímou. Slovenský plán obnovy toto odporúčanie navýšilo a pôvodné výdavky súvisiace s klímou tvorili 43%. Po pridaní zelenej kapitoly REPowerEU sa upravený plán oveľa viac zameriava na zelenú transformáciu a vyčleňuje 46 % dostupných finančných prostriedkov na opatrenia podporujúce ciele v oblasti klímy. V súlade s európskou zelenou dohodou je navyše dôležitý aj pokrok pri dosahovaní ďalších environmentálnych cieľov.

Všetky reformy a investície zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti musia dodržiavať zásadu „výrazne nenarušiť“, čo znamená, že by nemali byť na úkor cieľov v oblasti klímy a životného prostredia. Plán obnovy a odolnosti je zároveň v súlade s navrhovanými plánmi spravodlivej transformácie územia v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie a v súlade integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom.

Pre čerpanie prostriedkov z plánu obnovy je kľúčové plnenie tzv. míľnikov a cieľov. Ide o kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele, ktoré bude Slovensko reportovať Európskej komisii dvakrát ročne. Až po ich splnení je možné využiť financie z fondu obnovy.

Plán obnovy určite nie je liek na všetky bolesti, ale je to výnimočný nástroj ako sa vysporiadať s veľkým investičným a reformným dlhom, spôsob ako Slovensko posunúť k vyššej pridanej hodnote a ako našu krajinu dostať po dlhých rokoch stagnácie späť na konvergečnú trajektóriu. Plán obnovy nie je jediný nástroj ako tieto ciele dosiahnuť. Slovensko má k dispozícii aj iné fondy EÚ, napríklad európske štrukturálne a investičné fondy (tzv. eurofondy).

Aj napriek mimoriadne krátkemu času na prípravu plánu obnovy, Ministerstvo financií SR zvolilo otvorený a inkluzívny prístup tak, aby zabezpečilo efektívne a cielené využitie finančných prostriedkov tam, kde sú najviac potrebné, a to čo v najkratšom čase.

Ministerstvo financií SR prizvalo ku konzultáciám najvýznamnejšie zainteresované strany, t.j. príslušné regionálne a miestne orgány verejnej správy, celoštátne uznané organizácie sociálnych partnerov, odvetvové organizácie, najvýznamnejšie celoštátne obchodné komory a podnikateľské združenia, ktoré zastupujú všeobecné záujmy priemyslu a jeho odvetví, subjekty zastupujúce občiansku spoločnosť a iné relevantné subjekty na základe ich reprezentatívnosti pri zohľadnení geografického a tematického pokrytia, riadiacich schopností, odborných znalostí a inovačných prístupov.

V záujme podpory zrozumiteľnej komunikácie smerom k verejnosti, Ministerstvo financií SR dňa 15.12.2020 usporiadalo aj veľkú online verejnú diskusiu. V priebehu marca sa k plánu obnovy spustilo aj medzirezortné pripomienkové konanie, paralelne s ktorým ministerstvo financií organizuje 6 tematických okrúhlych stolov s odbornou verejnosťou a relevantnými partnermi za účasti jednotlivých ministerstiev zodpovedných za prípravu daných komponentov. 

Nevyhnutným predpokladom pozitívneho efektu investícií, reforiem a opatrení spojených s plánom obnovy sú zdravé verejné financie. Dlhodobú udržateľnosť hospodárenia štátu a ostatných zložiek verejnej správy podporí viacero veľkých reforiem zameraných na posilnenie ekonomického rastu, riešenie vplyvu demografického vývoja, vyššiu ekonomickú efektívnosť a spoločenský prínos verejných výdavkov: prorastová daňová reforma, komplexná dôchodková reforma, reforma rozpočtovej zodpovednosti či efektívnejšie riadenie verejných investícií.

Tento dokument slúžil ako analytický podklad pre celkovú prípravu plánu obnovy a je analytickým základom aj pre iné finančné zdroje či už z európskej alebo národnej úrovne. Vznikol zadaním od politických lídrov štátu a jeho autormi sú analytici a odborníci z verejného sektora a približne 100 renomovaných expertov z mimovládneho a podnikateľského prostredia.

Zverejnením tohto dokumentu sa spustil konzultačný proces a široká verejná diskusia nevyhnutná na podporu spoločenského dopytu po reformách a správne nasmerovaných investíciách. Ministerstvo financií SR následne začalo intenzívne komunikovať s kľúčovými expertmi a zainteresovanými stranami na technickej či politickej úrovni a spustilo strategickú koordináciu relevantných ministerstiev za účelom prípravy jednotlivých komponentov. Paralelne začali prebiehať politické rokovania na úrovni koaličnej rady.

To, že niečo nie je v pláne obnovy neznamená, že to nie je dôležité. Príprava plánu obnovy sa musela riadiť prísnymi kritériami obsiahnutými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovu a odolnosti 2021/241 z 12.2.2021.

Agropotravinárstvo a poľnohospodárstvo, bohužiaľ, neboli súčasťou európskeho semestra a Európska komisia k týmto oblastiam pre Slovensko nevydávala svoje odporúčania, ktorých naplnenie je kľúčovou podmienkou plánu obnovy. Nie všetko je možné financovať z plánu obnovy aj vzhľadom na obmedzené financie. Slovensko má okrem fondu obnovy k dispozícii  zdroje z existujúcich štrukturálnych a investičných fondov ako aj z nového programovacieho obdobia. V prípade poľnohospodárstva sú k dispozícii prostriedky zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky.