Mýty a fakty o veternej energii

Na projektoch veterných elektrární môže okrem investorov získať aj štát, obce a občania vo forme daní a domácej produkcie energie. Väčšina investorov poskytuje obciam aj finančné a iné kompenzácie a obce získavajú dane z nehnuteľnosti. Napríklad za veterný park v obci Strekov by mala obec získať každý rok kompenzáciu 850 eur za inštalovaný megawatt. Pri 16,8 MW to bude pre obec asi 14 tis. eur, čo môže pre menšie obce znamenať značný príjem. V okolitých krajinách sa do projektov investične zapájajú aj obce alebo občania. Podobne ako pri iných komerčných aktivitách sa uhrádza daň z príjmov, ak veterné parky dosahujú zisk. Okrem toho sú aj energetické stavby zdaňované na miestnej úrovni daňou z nehnuteľnosti.

Poruchy lopatiek veternej turbíny sú extrémne zriedkavým javom. Výskum viac ako 40 000 turbín inštalovaných v Spojených štátoch od roku 2014 identifikoval menej ako 40 incidentov. Poruchovosť je dôležitým faktorom pre ekonomiku veterných turbín, preto si väčšina investorov dáva pozor na to, aby bola čo najnižšia. Z niektorých analýz vychádza v priemere 9 porúch na turbínu ročne, čo možno pri častejšej údržbe znížiť na 7 porúch ročne. Jedná sa o menšie poruchy, ktoré možno zväčša odstrániť v priebehu niekoľkých hodín.

Životnosť veterných elektrární je  20 až 25 rokov, následne je možné turbínu vymeniť s využitím rovnakých základov. U najmodernejších turbín je odhadovaná životnosť 25 až 30 rokov. Odstrániť všetky súčasti veternej energie z územia je relatívne jednoduché a realizovateľné v priebehu dní až týždňov. Na mieste elektrárne nezostáva žiadny odpad a územie môže byť využité na pôvodné účely.

Už teraz je možné recyklovať 85 – 90 % celkovej hmotnosti veternej turbíny, väčšina lopatiek je však v súčasnosti skládkovaná. Väčšina komponentov – vrátane ocele, cementu, medeného drôtu, elektroniky a ozubenia – má zavedené recyklačné systémy. Lopatky veterných turbín sú však náročnejšie na recykláciu. Obsahujú kompozitné materiály, zvyčajne sklenené alebo uhlíkové vlákna a polymérne matrice. Tieto materiály umožňujú produkovať ľahšie a dlhšie lopatky s optimalizovanou aerodynamikou pre väčší objem výroby elektriny. V súčasnosti je však väčšina lopatiek veterných elektrární umiestňovaná na skládky. Malý objem vyradených vrtúľ, ktoré navyše neobsahujú nebezpečné látky, nepredstavujú riziko pre skládkovanie. 

Výrobcovia veterných turbín  majú záujem znížiť produkciu nerecyklovateľných materiálov a požadujú od EÚ zákaz skládkovania vrtúľ. WindEurope vyzval na celoeurópsky zákaz skládkovania vyradených lopatiek veterných turbín do roku 2025. Zákaz skládkovania môže pri správne nastavených ekonomických motiváciách urýchliť vývoj udržateľných recyklačných technológií pre kompozitné materiály. V pokročilom štádiu sú aj výskumné projekty, ktoré riešia materiály pre lopatky turbín a sú plne recyklovateľné, napríklad projekt Blades2Build.

Pre nové veterné projekty už nie je zavedená schéma garantovaného výkupu elektriny. Na Slovensku je zavedená schéma na garantovaný výkup elektriny z vetra, týka sa ale iba 3 MW veterných zdrojov inštalovaných v minulosti. Naposledy bola garantovaná cena elektriny z vetra stanovená v roku 2020 na úrovni 107 eur/MWh, aktuálna trhová cena sa pohybuje medzi 60 – 85 eur/MWh. Keďže bolo však v minulosti na Slovensku v prevádzke maximálne 5 MW vo vetre, tak sa podpora týkala veľmi malého množstva projektov a nezaťažovala peňaženky spotrebiteľov.

Veterná energia má v porovnaní s inými vplyvmi malý dopad na vtáctvo, projekty prechádzajú detailným posúdením vplyvov na rôzne druhy živočíchov. Veterné farmy a jadrové elektrárne sú zodpovedné za 0,3 a 0,4 úmrtí vtákov na GWh vyrobenej elektriny, pri fosílnych palivách je to až 5,2 úmrtí na GWh. Podľa Fish and Wildlife Service v USA zrážky vtákov s veternými turbínami na súši zabili vyše 200 tis. vtákov, zatiaľ čo presklené budovy spôsobili úmrtie takmer 600 mil. vtákov. Pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie je vykonávaný detailný monitoring, ktorý preukáže mieru ohrozenia lokálnych vtáčích populácií v dôsledku realizácie projektu. Mnohé kolízie s vtáctvom je možné riešiť jednoduchými opatreniami, ako je posun turbíny na území o niekoľko sto metrov, osvetlenie alebo plašenie.

Aktuálne posudzované turbíny spĺňajú požiadavky na kvalitu, proces výroby podlieha prísnej kontrole. Na Slovensku sú navrhované nové kapacity s najnovšími typmi turbín, ktoré prejdú posudzovaním vplyvov vrátane hodnotenia materiálového zloženia. Turbíny sa skladajú z viac ako 10 000 častí,  dodávateľský reťazec je veľmi zložitý a podlieha početným kontrolám a požiadavkám na kvalitu. Počas fungovania turbíny prebiehajú priebežné kontroly, prípadné poruchy sú v krátkom čase odstraňované.

Príjmy z veternej energie na hektár územia môžu v závislosti od ceny elektriny predstavovať rádovo milióny eur, príjmy z pestovania poľnohospodárskych plodín rádovo tisíce eur. Priemerný príjem z predaja elektriny v prepočte na hektár pôdy predstavuje cca. 5 mil. eur[1],  napríklad pšenica na hektár prinesie cca. 2 000 eur. Pokiaľ by boli poľnohospodári zapojení do projektov veternej energetiky, tak to môže predstavovať diverzifikovaný príjem a väčšiu finančnú stabilitu ich príjmov.

Z celého územia veternej farmy samotné turbíny zaberajú menej ako 1 % plochy celého riešeného územia. Napríklad 2 MW veterná turbína si vyžaduje trvalý záber pôdy asi 0,56 ha2, čo predstavuje niečo viac ako jedno futbalové ihrisko. Veterné parky ale nebránia iným činnostiam ako poľnohospodárstvo a cestovný ruch na nezastavanej ploche. Mnohé existujúce poľnohospodárske obslužné cesty sa využívajú aj pre veterné parky, preto môže byť potreba budovania nových ciest minimálna. Väčšina rozvodných káblov je umiestnená pod zemou v blízkosti týchto ciest.

Blízkosť turbíny môže znížiť cenu domov v okolí 1,5 km od turbíny maximálne o 8 %, cena vzdialenejších domov nie je negatívne ovplyvnená. Štúdia vyhodnotila vyše 300 miliónov transakcií s nehnuteľnosťami v USA od roku 1997 do roku 2020, pričom obchodované nehnuteľnosti sa nachádzali vo vzdialenosti do 10 kilometrov od veternej elektrárne. Nehnuteľnosť s výhľadom na turbínu sa predala za cenu nižšiu v priemere o 1,2 % ako rovnaká nehnuteľnosť bez výhľadu na vrtuľu. Dôležitú úlohu pri vnímaní veterných elektrární zohráva aj počet turbín. Každých ďalších 10 turbín znižuje cenu nehnuteľnosti o dodatočných 0,2 %. Veterné parky s vyše 20 turbínami znižujú ceny domov v priemere o 2,5 %, pri menej ako 20 turbínach je dopad na cenu nehnuteľnosti do 1 %.

Veterné elektrárne môžu spôsobiť menšie regionálne zmeny teploty, ale účinok na zmenu klímy je zanedbateľný. Veterné turbíny nepridávajú viac tepla do atmosféry, ale môžu prerozdeľovať teplo zmiešaním vzduchu. Niektoré modely ukazujú dočasné a lokálne zvýšenie teploty pri povrchu, nejde však o príspevok k zvyšovaniu globálnych teplôt. Výsledky niektorých modelov podporujú pozorovania, že veterné turbíny spôsobujú určité otepľovanie pri povrchu, pretože zvyšujú miešanie spodnej atmosféry, tak ako aj stromy a vysoké budovy. Účinok je pomerne malý a vyskytuje sa hlavne v noci, keď sú teploty často vyššie nad zemou. Na rozdiel od spaľovania fosílnych palív je otepľovanie spôsobené skôr prerozdeľovaním než pridávaním tepla.

Štúdia Lee Millera a Davida Keitha z roku 2018 uvádza, že generovanie dnešnej spotreby elektrickej energie v USA pomocou veternej energie by zvýšilo povrchové teploty kontinentálneho územia USA o 0,24 °C. Otepľovanie je čiastočne spôsobené tým, že turbíny redistribuujú teplo premiešavaním hraničnej vrstvy. Účinok je malý v porovnaní s projekciami otepľovania v 21. storočí. Hlavný údaj sa týka ale veľmi veľkého nasadenia veterných turbín (dostatočných na výrobu všetkej súčasnej elektrickej energie v USA) a vzťahuje sa len na kontinentálne USA.

Investície do veterných elektrární sa aj v slovenských podmienkach vrátia do 6 až 8 rokov[1]. Pri niektorých starších projektoch bola návratnosť odhadovaná medzi 10-15 rokmi, ale viacerí investori dnes potvrdzujú návratnosť projektov v slovenských podmienkach medzi 6 až 10 rokmi. Životnosť väčšiny v minulosti inštalovaných veterných turbín je medzi 20 až 25 rokov. Aktuálne inštalované elektrárne majú životnosť okolo 30 rokov. Napríklad firma Eurowind Energy, ktorá rozbieha tri projekty pri obciach Báb, Močenok a Ľudovítová, počíta s výrobnými nákladmi 65 až 95 eur za MWh. Je však potrebné dodať, že podobne ako iné zdroje výroby elektriny potrebujú aj veterné elektrárne podporné služby, ktoré pokrývajú výrobu elektriny v menej veterných dňoch.

Veterná elektráreň poskytne za 5 až 8 mesiacov objem elektriny potrebný na svoj výrobný proces. Podľa  National Renewable Energy Laboratory, veterné turbíny získajú späť vynaloženú na ich výrobu do jedného roka bežnej prevádzky. Národné laboratórium Lawrence Berkeley, ktoré sa špecializuje na systémy obnoviteľnej energie, preskúmalo 20 štúdií o horizontoch návratnosti veternej energie pre správu IPCC z roku 2011 o obnoviteľnej energii. Zistil, že medián návratnosti energie pre veterné elektrárne bol 5,4 mesiaca.

Bez ďalšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov, vrátane veternej energie, nedosiahne Slovensko cieľ 23 % obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe. Európska komisia požaduje zvýšiť ambíciu podielu obnoviteľných zdrojov energie aspoň na 35 % do roku 2030. Očakáva sa výrazný nárast spotreby elektriny. Potrebné bude navyšovať kapacity aj mimo jadrových zdrojov. Vhodné je budovať predovšetkým zdroje, kde nie je potrebné dovážať energetické suroviny zo zahraničia. Slovensko musí dovážať všetko jadrové palivo a  väčšinu zemného plynu zo zahraničia. Vietor ako „palivo“ je v tomto prípade zadarmo.

V súčasnosti je podľa SEPS možné pripojiť do siete 577 MW nových fotovoltických a veterných zdrojov. Podľa SEPS možno v súčasnosti pripojiť 1837 MW novej kapacity do sústavy, z toho 577 MW je vyhradených pre fotovoltické a veterné elektrárne. Podľa SEPS po realizácii všetkých projektov, na ktoré bol uvoľnený výkon, vrátane výkonu fotovoltických elektrární už pripojených do roku 2021, by inštalovaný výkon fotovoltiky a vetra predstavoval hodnotu približne 1 700 MW, čo je 22 % z celkovej inštalovanej kapacity SR v roku 2022. SEPS dodatočné kapacity uvoľní bezprostredne po účinnosti zmien na zrýchlenie výstavby OZE v legislatíve.

Projekty výstavby veterných elektrární prechádzajú hĺbkovým posudzovaním vplyvov na životné prostredie, kde sú hodnotené možné negatívne vplyvy na prírodu a okolie, zdroje vôd, hlučnosť alebo svetelné vplyvy. Súčasťou posudzovania je aj efektivita projektu z hľadiska potenciálu výroby elektriny. V projektoch, ktoré sú aktuálne v posudzovaní vplyvov na životné prostredie neboli identifikované žiadne negatívne vplyvy na podzemné vody ani zmeny prúdenia vody podzemnej vody.

Pri dodržaní hodnotenia vplyvov na životné prostredie sú vplyvy na podzemnú vodu minimálne až žiadne. V rámci hodnotenia vplyvov na životné prostredie (EIA) veternej farmy je okrem iného nevyhnutné:

• Identifikovať potenciálne citlivé receptory, napríklad súkromné zdroje pitnej vody.
• Identifikovať potenciálne vplyvy na podzemné vody počas výstavby a posúdenie významnosti vplyvov.
• Preukázať vhodné začlenenie ochranných zón na zmiernenie dopadov do návrhu riešenia.
• Navrhnúť opatrenia na zmiernenie možných negatívnych vplyvov.

Viaceré analýzy [1] [2] [3], ktoré hodnotili vplyvy veterných elektrární na podzemné vody v citlivom území, nepreukázali ich negatívny vplyv.  V základoch veterných elektrární nie sú používané žiadne nebezpečné, toxické materiály, väčšinou sa jedná o železobetón. Chemické a fyzikálne analýzy podzemných vôd vykonané počas výstavby veternej farmy a po nej neposkytujú žiadne anomálne hodnoty nad rámec súčasnej legislatívy. Platí to aj pre zámery veterných projektov, ktoré sa aktuálne posudzujú v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Nové projekty veterných elektrární sú už v súčasnosti lacnejšie ako elektrina z jadrových alebo paroplynových elektrární. Z analýzy spoločnosti Lazard (za rok 2023) vyplýva, že veterná energia stojí 22 až 69 Eur/MWh. Pri solárnych fotovoltických zariadeniach v úžitkovom meradle sa cena vyrobenej elektriny pohybuje od 22 Eur/MWh do 89 Eur/MWh. Pre porovnanie, podľa rovnakých kritérií dosahuje výrobná cena elektriny zo zemného plynu od 106 do 204 Eur/MWh, z jadra 130 až 204 Eur/MWh a z uhlia je 63 až 153 Eur/MWh.

Ďalšia analýza Nuclear energy agency a International energy Agency z roku 2020 hovorí pri jadrovej energii o 64 Eur/MWh a pre veterné elektrárne 46 Eur/MWh. Analýza americkej National Renewable Energy Laboratory z roku 2022 uvádza náklady na výrobu elektriny z vetra na úrovni 25 až 69 Eur/MWh a jadrovej energie okolo 75 Eur/MWh. Aj keď sa rôzne zdroje líšia vo výrobných nákladoch na jednotlivých zdrojov, takmer všetky uvádzajú, že sú nové veterné elektrárne lacnejšie ako jadrové elektrárne.

Každý projekt výstavby veternej elektrárne si v posudzovaní vplyvov vyžaduje aj svetelno-technickú analýzu, ktorá preukáže, či projekt nebude mať negatívne svetelné efekty na okolitú prírodu a ľudí. Prípadné efekty tieňov a stroboskopický efekt veterných elektrární je možné ľahko eliminovať vhodným umiestnením, výsadbou stromov alebo inými opatreniami.

Negatívne vnímanie veternej elektrárne je skôr subjektívnou reakciou na estetiku turbíny. Vyplýva to o. i. aj z analýzy Lawrence Berkeley National Laboratory, ktorá modelovala expozíciu trhaného tieňa na takmer 35 000 rezidenciách v rámci 61 veterných projektov v USA. Vnímanie blikajúceho tieňa je predovšetkým objektívnou reakciou na expozíciu blikania tieňa, vzdialenosť k najbližšej turbíne a či sa respondent nasťahoval po vybudovaní projektu. Naopak, obťažovanie blikaním tieňa významne nekorelovalo s expozíciou blikania tieňa.

Flexibilný manažment prenosovej sústavy zabezpečuje prevenciu prípadného preťaženia prípadným obmedzením konkrétnych zdrojov.  Preto môžeme často vidieť odstavené veterné elektrárne aj pri dostatočne veterných podmienkach. Operátor siete má možnosť pri situáciách, ktoré ohrozujú bezpečnosť siete, ako je preťaženie siete alebo nepriaznivé poveternostné vplyvy, zastaviť prevádzku veternej farmy priamo z operačného strediska. Nemusí sa to týkať len situácie pri riziku preťaženia siete, ale aj pri monitorovaní zvýšenej migrácie vtáctva, kontrole hluku alebo extrémnych poveternostných podmienkach. Toto opatrenie je zakotvené v legislatíve a prevádzkovom poriadku distribučných spoločností.

Väčšina analýz preukázala minimálny až žiadny negatívny vplyv veterných fariem na miestny turizmus. Podľa štúdie zo Spojeného kráľovstva z roku 2020  75 – 90 % turistov prejavuje neutrálny až pozitívny postoj k pobrežným veterným farmám. Počas skúmaného obdobia sa počet turistov z roka na rok neustále zvyšoval napriek rastúcemu počtu vrtúľ. Fáilte Ireland, národný orgán pre rozvoj cestovného ruchu, zistil v roku 2012, že pre 48 % návštevníkov nemali veterné farmy žiadny vplyv na ich návštevu, zatiaľ čo 32 % uviedlo pozitívny vplyv a 21 % negatívny vplyv. Na Slovensku je väčšina projektov veterných fariem plánovaná mimo turisticky významných oblastí.